Jazyk

Dobrodina Bernolákovo

Projekt komunitných sociálnych služieb Dobrodina chce priniesť Bernolákovu, ale aj celému Slovensku unikátne a prirodzené spojenie rôznych spoločenstiev, ktoré si vedia pomôcť nielen navzájom, ale spoločne vytvoria živú komunitu postavenú na tradičných hodnotách úcty, porozumenia a pomoci slabším.

AdobeStock_420841490
Dobrodina bude miesto, v ktorom nájdu bývanie a opateru seniori odkázaní na pomoc, v komunitných bytoch sa usadia nielen ich vitálni súputníci, ale aj personál tohto zariadenia. Hneď vedľa budeme počuť švitoriť predškolákov v materskej škole a nebude chýbať ani zdravotné stredisko, ktoré sa postráži zdravie nielen tejto komunity, ale aj našich susedov v obci.
Dobrodina historicky nadväzuje na spolok Rodina, ktorý v 20. rokoch minulého storočia založil sirotinec v tejto obci, neskôr pribudli aj dobové služby pre seniorov. No po 2. svetovej vojne bol sirotinec zoštátnený a majekty zhabané. Do majetku baptistickej cirkvi sa vrátili až v roku 1991 a odvtedy sa niekoľko verných kresťanov modlí, aby sa na týchto voľných pozemkoch mohli postaviť služby pre seniorov. Veríme v Božiu pomoc, ale aj pomoc mnohých dobrodincov, ktorí sa rozhodli a ešte rozhodnú tento projekt podporiť. Sme presvedčení, že dobrá vôľa, ľudskosť a viera má svoje miesto bez ohľadu na dobu, a preto sa púšťame do tohto neľahkého projektu.

Materská škola

1 nadzemné podlažie
415 m2 úžitkovej plochy

Domov seniorov

A: 3 nadzemné podlažia
B: 2 nadzemné podlažia
4072 m2 úžitkovej plochy

Komunitné bývanie

2-3 nadzemné podlažia
1868 m2 úžitkovej plochy

Zdravotné stredisko

3 nadzemné podlažia
1301 m2 úžitkovej plochy

Začalo to v roku 1921

Spolok Rodina bol založený v obci Čeklís (dnes Bernolákovo) v roku 1921 bratom Adamom Strapoňom a zborom BJB v Bratislave, a to na základe verša zo svätého Písma z listu Jakuba 1,27: „Čisté náboženstvo a nepoškvrnené u Boha a Otca je toto: navštevovať siroty a vdovy v ich súžení a seba ostríhať nepoškvrneného od sveta.“

Adam Strapoň pochádzal z Pribyliny, jeho otec Ján bol jedným z prvých baptistov na Slovensku. Ako mladík odišiel do USA, kde sa obrátil, vyštudoval a aj pracoval ako kazateľ. V roku 1920 sa vrátil do Československa a o rok neskôr ho povolali do Bratislavy, kde misijne pracoval s mládežou. Po I. svetovej vojne bolo v Bratislave, ale aj v okolitých obciach vidieť veľa biedy, opustených detí, vdov a sirôt. V tom čase o službu pre týchto ľudí nemal nikto záujem a štátna správa sa s tým nedokázala vysporiadať. Adam Strapoň sa rozhodol stať Božím nástrojom v starostlivosti o tieto deti a zobral si to ako svoju celoživotnú úlohu. Neskôr sa začal starať aj o seniorov.
Finančné prostriedky na vybudovanie miestneho sirotinca so sebestačným hospodárením získaval spolok z milodarov od ľudí z celého Československa a USA. Z vyzbieraných milodarov sa na jar v r. 1924 začalo stavať a v jeseni toho istého roku bola už stavba dokončená. Hneď aj prijali prvých osem sirôt. Neskôr postavili aj základné hospodárske budovy. K dosiahnutiu sebestačnosti sa zakúpilo 40 ha ornej pôdy a 20 ha lesov, na ktorých spoločne hospodárili. Sirotinec mal kone, kravy, prasatá, sliepky, kačky, králiky a holuby, ktoré strážil pes. Deti učili pestovať zeleninu a ovocné stromky.
Spolok vydával časopis „Čisté náboženstvo“, ktorý vychádzal 4x do roka. Uverejňovali v ňom všetky informácie o dobročinnej práci našej Jednoty a spolku RODINA. Časopis slúžil na domácu a zahraničnú propagáciu RODINY a vychádzal do r. 1946. Na obrázkoch môžete vidieť niekoľko strán z rôznych ročníkov časopisu.

V roku 1924 veriaci ľudia z obce založili cirkevný zbor, ktorý spolku pomáhal starať sa o siroty. Zo všetkých strán (nielen z Československa) prichádzali br. Strapoňovi žiadosti o prijatie nových sirôt. V prvých rokoch bolo v sirotinci 17 sirôt zo Slovenska, 15 z Česka, 8 z Maďarska, 4 z Podkarpatskej Rusi, 3 z Moravy, 3 z Ruska, 2 z Nemecka a 1 z Poľska.

V roku 1936 vzniká potreba postavenia väčšieho sirotinca a modlitebne pre miestnych veriacich. Po otvorení nového sirotinca zriadili v starom objekte starobinec.
„Podľa skutkov ich poznáte!“ V nedeľu 15.8.1937 pripravil spolok RODINA čeklískej verejnosti príjemné prekvapenie – za účasti zástupcov úradov a veľmi početnej skupiny hostí domácich, cezpoľných aj zahraničných otvoril br. A. Strapoň moderný sirotinec a prístavbu modlitebne. Treba obdivovať odvahu členov tohoto spolku, ktorí na seba vzali takú neľahkú úlohu: postaviť nákladný sirotinec bez akejkoľvek podpory z verejných prostriedkov. (upravený citát z časopisu „Čisté náboženstvo“).
Brat A. Strapoň povolával do služby v Čeklísi pracovníkov z našej, ale aj z iných cirkví. Niektorých z nich spomeňme: Manželia Hrivnáčikovci z Gemera nastúpili do práce v sirotinci v roku 1928. Brat ako hospodár a jeho manželka ako kuchárka. Obaja boli veľkým prínosom.

Sestra Mária Miksová v sirotinci pracovala od samého začiatku napriek tomu, že mala svoje štyri deti. Mala vzácne porozumenie pre misijnú a sociálnu prácu. Bola všade, kde bolo treba. Čo vzala do rúk, podarilo sa, lebo poznala moc modlitby a príhovoru. Bola ako „matka v Izraeli“ (Sud. 5,7).

Počas II. svetovej vojny ženy z miestneho zboru rozbehli systematickú službu v šití a plátaní poškodených odevov pre siroty. Počas prechodu frontu s. V. Strapoňová, br. E. Koša s rodinou a br. E. Stupka s rodinou prišli s deťmi zo sirotinca na Chvojnicu. Autom ich odviezol brat P. Pribula ml. Vyložil ich pod Javorcom a odtiaľ išli peši cez vŕšok na Chvojnicu. Boli tam takmer päť mesiacov, počas ktorých zažili aj ťažké časy. Sestra Strapoňová počula, ako prišli vojaci hlásiť veliteľovi, že skupina partizánov zabila nemeckého vojaka. Veliteľ dal rozkaz vypáliť celú dedinu. Sestra nabrala odvahu a išla ho poprosiť, aby to neurobil, lebo miestni občania sú nevinní. Veliteľ to uznal a rozkaz odvolal. Vo svojej spomienke na túto udalosť boli Chvojničania dlho vďační s. Strapoňovej, ale nadovšetko Pánovi.
Po vojne boli časy tiež vážne. Všetci prešli mnohými ťažkými skúškami, no Pán Ježiš ich šťastne previedol cez všetko, a preto mali dôvod Ho oslavovať. O to viac sa tesnejšie privinuli k nohám Pána Ježiša, dobrorečili Mu a prinášali na modlitbách túto prácu a siroty, ktorých po vojne bolo stále dosť. Držali sa Božích zasľúbení a privlastňovali si ich. Brat Strapoň prijal do tejto služby ďaľších pracovníkov. Vychoval a dal vyštudovať mnoho sirôt a polosirôt, ktoré sa osamostatnili, avšak i naďalej pracovali a slúžili na Božej vinici.
V článku denníka „Čas“ zo dňa 19.10.1945 s názvom „Kto nariadil parcelovať pozemok sirotinca“ brat A. Strapoň píše: Od roku 1945 sa začína s násilným rozparcelovaním časti pozemkov sirotinca. Žiaľ z 38 jutár nám zobrali 17 jutár, teda skoro polovicu ornej pôdy na stavebné parcely. Žalujeme slovenskú verejnosť, ktorá robí krivdu na slovenských sirotách a prosí o nápravu. Od r.1924 do r.1938 prešlo ústavom 135 chovancov bez rozdielu náboženstva. Hmotne sme si boli vždy sebestační a túto zásadu sme si dodržiavali až dodnes. Keď sa utvoril slovenský štát, nastal pre nás čas útlaku a ponižovania. Útočili na nás gardisti a obyvatelia, pretože spoločnými rukami sa chceli deliť o sirotský majetok. Prinútili nás, aby sme majetok dali spolku „Nový život“ ale táto ustanovizeň gazdovala na cudzom majetku len jeden rok. Po ročnom hospodárení (s veľkým deficitom) nám role vrátila. Po tomto utrpení prišli obyvatelia, ževraj chcú role na stavebné pozemky.

9. októbra 1945 sa vrútili ľudia na naše role, gazdu a pomocníka z role vykázali a pán inžinier Vari
z Bratislavy rozmeral 17 k.j. našich rolí a vykolíkoval na stavebné pozemky pre potrebných. Celý článok končí biblickým citátom: „Sirotku, ani vdove nečiňte krivdy.“ Jer 22,3.

V rokoch 1946 – 49 sa vedúcou sirotinca stáva sestra Mária Selody. Už predtým pracovala v sirotinci v Neresnici. Na krátky čas odišla do Ameriky, ale potom sa znova vrátila do Európy, konkrétne do Bernolákova do sirotinca „RODINA.“ Počas jej pôsobenia bol sirotinec doplnený nábytkom a šatstvom. Najhlavnejšie však bolo to, že všetci učitelia a vychovávatelia viedli deti k Pánu Ježišovi Kristovi.

Sestra Anna Naďa Antalíková, rod. Rusnáková bola sama polosirotou a vyrastala v sirotinci v Neresnici. Keď skončila učiteľskú akadémiu, vrátila sa ako „druhá mama“, vychovávateľka a učiteľka práve do spolku RODINA. Mnohí ďalší vzácni bratia a sestry pracovali v tejto službe a riadili sa veršom z Písma Matúš 25, 40: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto najmenších, mne ste to urobili!“

V roku 1950 bol sirotinec poštátnený a stal sa z neho výchovný ústav pre dievčatá. Neskôr objekt prevzal Ústav národného zdravia. Prakticky celý majetok Spolku RODINA (s výnimkou modlitebne) bol komunistickou mocou znárodnený.
Po zmene politického režimu v roku 1989 ľudia z miestneho zboru vynaložili veľké úsilie, aby dostali naspäť pozemky, ktoré im boli vzaté. Veľká časť pozemkov, ktoré patrili Spolku RODINA (okrem tých, na ktorých už stáli rodinné domy), sa vrátila cirkvi a dnes môže slúžiť na misijné a sociálne účely.

Účelové zariadenie RODINA
Súľovská 2
Bratislava, 821 05

Tel. +421 903 311 822